Sloví(á)čka.

Určite mi dáte za pravdu že sa človek mnohokrát dosýta nasmeje pri tom ako sa dieťa účí rozprávať. Skomolené slová detí by sme niekedy ani mi nevedeli lepšie takpovediac zhovadiť. Už pri Paťkovi nám jeho slovíčka a slovné spojenia vyčarili často úsmev na tvári a to sme si mysleli že si ich zapamätáme. No nebolo tomu tak. Dnes si už iba veľmi ťažko spomenieme na niektoré z nich. Pri Karolínke sme sa už poučili a slovíčka sme si zapisovali. Aj ona sama sa určite  na svojich výtvoroch neraz  zasmeje. V prílohe sú aspoň niektoré z nich.

MDD – Malacké Deti Deťom

Slnečný deň, úsmev na tvárach detí a pot na čelách všetkých rodičov, starých rodičov a organizátorov. Aj takto by sme mohli stručne popísať prvý ročník osláv dňa detí na sídlisku Juh v Malackách, ktorý sa konal 31. mája 2008 pod názvom MDD – Malacké Deti Deťom.

Cieľom tohoto podujatia bolo nielen osláviť deň detí ale najmä ukázať, že obyvatelia (rodičia) sídliska Juh v Malackách sa vedia zabaviť a vytvárať pre svoje deti vhodné podmienky na ich zdravý vývoj. Čítajte viac….

KAPOR

Jedného pekného dňa sme sa dohodli so susedom Andrejom /dá sa povedať naším rybárskym inštruktorom/, že v piatok 3.8.2007 po robote, ak bude pekne, pôjdeme na ryby. Piatok bol pekný teplý deň, iba trochu pofukovalo.
V robote to ubehlo ako inokedy. Ponáhľal som sa domov, kde ma už čakal Patrik s otázkou “no čo ideme ?”. Nakoniec, kým sme sa vymotali z domu a presunuli sa na naše stanovisko bolo už asi 20.00 hod. Rozložili sme si veci a chvíle čakania na záber sme si krátili debatou o všetkom. Patrik sa popri tom učil správne nahadzovať, zasekávať.
Bolo tam naozaj krásne. Hlavne západ slnka sa mi páčil. Zo začiatku to bolo na zábery slabé. Po zotmení to vo vode aj na brehu trochu ožilo. Postupne sme vyťahovali menšie úlovky ako červenky, pleskáče, malých kapríkov. Okrem toho okolo nás pobehovalo kadečo. Naozaj v ten deň sme toho videli veľa, myši, bobrov, zajace, srnku, užovku a bociany, ktoré mali na opačnom brehu hniezda. Večer sa dosť ochladilo a bola nám zima, hlavne mne. Komáre, ktoré nás otravovali niekam zaliezli no ja som ešte odolával.
O 23.35 hod sme chytili prvého kapra, ktorý meral 48 cm, tak sme si ho nechali. Patrik mal z neho veľkú radosť a vtedy chytil druhý dych pri ktorom by bol schopný chytať ryby až do rána. Počítali sme s tým, že tam budeme asi do 23 hodiny, ale ešte sa nám nechcelo ísť domov a tak sme pokračovali , ale už bezvýsledne. Mne už bola dobrá zima a tak som zavelil asi o 2.00 hod. ráno, že ide sa domov a tým sa skončila naša prvá úspešná rybačka s pekným úlovkom.

Prvá rybačka.

Po predchádzajúcom pokuse o nahodenie /prvom amatérskom pokuse/, viacerých výbuchoch smiechu, stratených olovkách, návnad a rozmotávania silónu sme si povedali, že to radšej necháme na neskôr a na skúsenejších. A tak v jednu slnečnú sobotu 19.5.2007 sme si na pomoc zobrali nášho suseda, alebo skôr on si zobral nás. Boli sme s Paťkom na prvej rybačke na jazere v Malých Levároch. Je to príjemné prostredie – super relax. Ticho, voda, príroda a večer komáre. Dva a pol hodinky pri kurze pre začiatočníkov ubehlo ako voda. Ale, išlo nám to naozaj dobre. Rybkám sa moc nechcelo no tesne pred koncom sa podaril prvý 16cm úlovok.
Na začiatok to nebolo zlé. No nie ?
Na budúce to bude určite lepšie.
Tak teda lovu zdar.

Dovolenka, alebo sto jarných kilometrov.

 

Dovolenka, alebo sto jarných kilometrov.

Tak a už máme po dovolenke. Ako sme očakávali, dovolenka bola podľa očakávania super. Počas nášho pobytu na Spiši v Margecanoch bolo počasie aj napriek niektorým chladným chvíľam jarné. Zamerali sme sa hlavne na turistiku a spoznávanie okolia, ktoré nám pripravili a zároveň nás aj sprevádzali na potulkách naši priatelia Halcinovci. Turistike sme sa venovali každý deň. Pochodili sme krížom krážom čo sa dalo. Naša pozornosť bola zameraná na obce Margecany, Gelnica, Prakovce a ich okolie ako Kojšovská hoľa, Erika, Roháčka, Folkmárske sedlo, Šľuchta. Deťom sa moc do tých kopcov nechcelo, tak sme ich museli miestami nosiť. Môžeme pochváliť všetky deti, ( Patrik 10, Karolínka 4, Jožko 3 ) ale hlavne Patrika, ktorý pri výstupe na Šľuchtu si vyskúšal lezenie na skaly a bol pasovaný za horolezca.

Po oboznámení sa s okolím sme si nenechali ujsť ani výlet do Tatier, kde sme navštívili Tatranskú Lomnicu, Skalnaté pleso, Lomnický štít na ktorom sme boli prvý krát a môžem povedať, že to stálo zato. Krásna panoráma Tatier, zasnežené vrchy s tromi metrami snehu urobili svoje a zanechali vnás nezabudnutelné zážitky na ktoré dlho nezabudneme.

Ďalším jedinečným a nezabudnutelným zážitkom bolo
hasenie požiaru v Margecanoch aj za našej účasti.
Takúto akciu som zažil naozaj po prvý krát v živote a
môžem iba potvrdiť, že nie je to jednoduché.

Všetky tieto krásne a vzrušujúce chvíle nám pripomenie množstvo
fotiek, ktorých sa nám podarilo nafotiť niečo cez 1500 kusov.
O Niektoré vybrané fotky sa podelíme aj s vami a môžete
si ich pozrieť tu, prípadne nám ich môžete okomentovať.

Týmto zároveň ďakujeme rodine Halcinovcov z Margecan a Malaciek za skvelú dovolenku a krásne prežitý týždeň.